Hlavnou hybnou silou pri jeho vzniku bola skupina okolo Miloša Janošku a Pavla Stacha. "Obaja
spolu s ďalšími priateľmi intenzívne pociťovali nedostatočnú propagáciu
slovenskej turistiky a turistický časopis mal byť podľa nich najlepším
prostriedkom k jej ďalšiemu rozvoju," vysvetľuje Kollár a dodáva: "Od
slov nebolo ďaleko k činom, zvlášť potom, keď zbierkou pomohli aj
americkí Slováci. Celé to zorganizoval Stachov priateľ Matej Sopko,
ktorý dokázal zozbierať na tú dobu veľkú finančnú sumu (5000 Kčs)."
Prvé číslo vyšlo v polovici januára 1921. Nepredávalo sa, ale bolo
posielané ako ukážka s dôvetkom, že druhé číslo bude posielané už len
skutočným predplatiteľom. Úvodné číslo časopisu sa začínalo editoriálom
Janošku, ktorý v ňom vytýčil heslo časopisu "Poznajme otčinu!", a jedna z
jeho ďalších myšlienok načrtla i hlavný cieľ časopisu platný dodnes:
"Ide nám o povznesenie turistiky na Slovensku, ako v kraji v tomto
ohľade zanedbanom, ale eminentne turistickom."
Časopis vykonal v 20. storočí veľa osvetovej činnosti. Hoci sa menila
jeho štruktúra i rozsah, grafická úprava, počet čísel v jednotlivých
ročníkoch, redaktori a vydavatelia, svojím obsahom zostal rovnaký. "V
80. rokoch Krásy Slovenska boli z hľadiska ochrany prírody a pamiatok
snáď jediným kritickým médiom v Československu. Popularizovali ochranu
prírody, uverejňovali poučné články o jej ochrane, ale aj mnohé návrhy
a výzvy, čím prispeli aj k formovaniu environmentálneho a kultúrneho
povedomia obyvateľov Slovenska," poznamenal Kollár s tým, že za sto
rokov vyšlo viac ako 1000 čísiel časopisu a vystriedali sa pritom dve
desiatky šéfredaktorov.
Krásy Slovenska sa neodchýlili od svojho pôvodného motta ani po roku
2004. Časopis sa snaží o nekomerčné zviditeľňovanie nádherných kútov
Slovenska, často nepoznaných. Svedčia o tom stále rubriky, ktoré ho
charakterizujú desaťročia (Tipy na výlety, Zažité v prírode, Odporúčame
navštíviť či Okienko z Tatier), ale napríklad aj veľký seriál o ľudovej
kultúre jednotlivých regiónov Slovenska.
Časopis má niekoľko tisíc čitateľov. Mnohí z nich sa každoročne
zúčastňujú na tradičných stretnutiach, ktoré sa uskutočňujú od roku
1964, a striedajú sa pritom lokality západného, stredného a východného
Slovenska. Kollár podčiarkol, že miesta organizovania zrazov boli a sú
na niekoľko rokov dopredu rezervované: "V tomto roku by sa stretnutie
malo uskutočniť v Ružomberku a na Malinom Brde, čiže symbolicky
v Liptove, tam kde časopis vznikol pred 100 rokmi."